Plávajúce kamene

Protagonistami Sikorových podobenstiev sú triviálne zvieratá, rastliny a všedné prvky materiálneho sveta v ich prostom bytí. Zaujímajú ho okrajové a vytesňované spoločenské javy, o ktorých vizuálne uvažuje. Nie sú to nihilistické, ale afirmatívne úvahy, a takto ich aj bezprostredne verbalizuje: Čiernu skládku pri východoslovenskom štrkovisku popisuje ako „jazero plné elegantných kameňov“, kde oslobodene hľadá nové určenie pre tunajší readymade – stavebný odpad z ytongu. Svoje zameranie považuje za perspektívne, lebo „určite aj inde na svete existujú miesta, ktoré ľudia zaujímavým spôsobom znečistili“. (Celý text viz 2. kapitola: Nová poetika mláky na vyslnenej lúke)

Mira Keratová

01 Plávajúce kamene

02 Nová poetika mláky na vyslnenej lúke

Nová poetika mláky na vyslnenej lúke

Erik Sikora vo svojej tvorbe používa nenáročné, neprefabrikované, i podozrivo marketované či široko využívané DIY postupy. V duchu súčasnej klipovej kultúry pracuje najmä s videom, ktoré často komponuje s epickou zvukovou poéziou. Jeho videá sú záznamami živých akcií na hranici nonsensu a poetického symbolizmu. Zaujíma ho banálnosť a jej imaginatívny potenciál, skrátka, nespútaný koncept života. Nástrojom jeho prieskumov je kreativita ako spontánna situačná aktivita, ktorá oslobodzuje predstavivosť od vžitých návykov a pravidiel, umožňuje autentické bytie, a potenciálne môže spustiť i povestnú sociálnu bombu. Z pohľadu kontrakultúry môžeme jeho prístup chápať aj politicky.

Na rozdiel od umenia, ktoré sublimuje odťažité teórie, Sikorove práce nelíčia žiadne kritické diskurzívne analýzy dominantných ideológií. Vypointovaná inštitucionálna, environmentálna, či spoločenská kritika je postavená na konfrontáciách sprostredkovanej reality s tou bezprostredne zažívanou. Obraz krivého zrkadla autor komentuje svojim kvázi diletantským štýlom. Práve z tejto povznesenej amatérskej pozície vytvára maximy v podobe vtipných subverzívnych úvah a prekvapivých životných pravidiel. Mnohé spoločensky preceňované mýty sa tak hravo rozkladajú až na samotnú absurditu, ktorá býva ich podstatou (viď. punková videopoézia Bezdomovcom, 2006 o neprispôsobivých, ktorá paroduje i klišé sociálneho umenia, alebo bájka o zajačikovi a psovi Dobrý skutok pre zvieratá, 2006, prednesená ako liturgická pieseň, ktorá pojednáva o zdanlivej starostlivosti obmedzovaním a kontrolou).

Protagonistami Sikorových podobenstiev sú triviálne zvieratá, rastliny a všedné prvky materiálneho sveta v ich prostom bytí. Zaujímajú ho okrajové a vytesňované spoločenské javy, o ktorých vizuálne uvažuje. Nie sú to nihilistické, ale afirmatívne úvahy, a takto ich aj bezprostredne verbalizuje: Čiernu skládku pri východoslovenskom štrkovisku popisuje ako „jazero plné elegantných kameňov“, kde oslobodene hľadá nové určenie pre tunajší readymade – stavebný odpad z ytongu. Svoje zameranie považuje za perspektívne, lebo „určite aj inde na svete existujú miesta, ktoré ľudia zaujímavým spôsobom znečistili.“

Do súvislostí videopráce Plávajúce kamene, 2013 diváka situuje scéna Krajina plávajúcich kameňov. Ide o rozporuplný krajinársky formát, ktorý začína príznakovo, záberom na neurčitú krajinu so zaostrením na roj múch. To sa javí ako tušená paródia na anonymný húf ľudí a ich nepríčetnú činnosť. Celkový obraz nudnej periférie, kde stojí i vzduch, otvára veduta s továrenským komínom v pozadí. Výjav sídliska potom uľpieva na ďalšom esteticky pokleslom detaile buriny. Metaforicky i polopatisticky to dopĺňa informáciu o stave kultivácie zelene na tomto frekventovanom, a pritom zdanlivo osirelom mieste.

Sikora sa preto dobromyseľne podujal tento svojrázny kút zeme spropagovať. Nad kolíziou živelnej výstavby s divou prírodou svieti idylický mesiac; v ďalšom bezprizornom zábere sedí elegantná vážka na úlomku dreva. Oproti niektorým nekompromisným vysokým žánrom, ktoré chcú filmovú hudbu používať pravdivo (len ak je jej zdroj súčasťou deja), scény Plávajúcich kameňov podfarbuje otrepaný podmaz na spôsob ázijských harmonizujúcich melódií s populárnym feng-šuej motívom. Video sa vymedzuje voči štandardu marketingových relácií, aby sa mu inde špecifickým spôsobom približovalo.

Autor, rozprávač a karikovaný moderátor v jednom, predstavuje divákom svoje myšlienky a akcie: „Mám skoro recept na všetko a dnes to bude diera do sveta v oblasti bytových dekorácií a aj v oblasti turistického tuningu.“ Jeho výstupmi sú marketingové produkty ako Plávajúce kamene na kachličkách; Venčenie kameňov; Turistický tuning; Rituál zamilovaných kameňov; Plť z Ytongu. Tieto vychádzajú nielen z komerčných brainwashingových konceptov, ale i z vlastnej dynamiky života. Posun idei mimesis od obrazu prírody k inšpirácii jej aktivitou je Sikorovým návodom ako vyrobiť atrakciu aj z nepoetického sveta („… dennodenne tu ľudstvo dováža nákladiakmi stavebný odpad a voda sa na to nevykašle, neštíti sa toho, ale berie si tie kusy stavebného materiálu a húževnato ich ohladzuje znova a znova, aby z toho vydolovala ten krásny, elegantný tvar okrúhliaku. A keď aj my toto dokážeme pochopiť a budeme považovať tieto plávajúce stavebné materiály za rovnako dôstojný prvok ako sú okrúhliaky, ktoré voda omieľala tisíce rokov, vtedy môže dôjsť k tomu, že toto bude naozaj nová poetika …“). Video je tak nielen sympatickou aktivistickou partizánčinou na tému krajinnej ekológie, ale aj súčasnej estetiky.

03 Erik Sikora - biografie

04 Autoři výstavy

Kurátor / autor textu: Mira Keratová
Koncept on-line výstavy: Lenka Střeláková
Realizace: Lenka Střeláková a Janek Rous
Překlad do angličtiny: Palo Fabuš
Publikováno: 10. 12. 2014