Výstavy

Ako naznačuje názov Bežná retrospektíva v Kopplovej vile ide predovšetkým o historický zostrih vyše tridsaťročného účinkovania Davida od konca 80. rokov ( od skončenia pražskej akadémie) dodnes. Výstava však nemá chronologický charakter, predstavuje skôr komprimovanú verziu rozvetvených tém a nosných znakov, stále fragmentárnu a torzovitú cestu autora časom. Pre diváka výstava predstavuje skôr vizuálno-„náučný“ chodník krajinou Davidovho myslenia v jednotlivých obdobiach, väčšmi vizuálnu zónu spochybnenia a zneistenia ako oslavnej púte za „veľkým“ umením.

Výstava prezentuje Jiřího Davida ako multimediálneho umelca, ktorý volí a mixuje jednotlivé média podľa potreby výpovede. Preto na výstave stretávame rozličné podoby maľby od rozmerných plátien postmodernej lekcie, cez konceptuálnu polohu po expresívne podania, ďalej nasledujú kresby, príbehy objektov a inštalácií, fotografické série a výber z DVD videí. Nachádzame tu aj rad netradičných materiálov a postupov (makovice, montážna pena, vata, zemiaky, mäsožravá rastlina, ďalej olejový fix na igelite, kresba na maslový chlieb, maľba na ovocie a zeleninu a pod.).

Autor predstavuje svoj vizuálny slovník tém, kde reflektuje národné otázky, náboženské symboly, intímne a erotické situácie. Prináša spoločensko-politické námety: na výstavu sa vstupuje popod čiernobielu zástavu bývalého Československa, potom nás sledujú uhrančivé Hitlerové oči, míňame zvukovú inštaláciu s mŕtvou Marylin Monroe atď. Na druhej strane autor prezentuje aj subtílnejšie výpovede a osobné znamenia: prvotné kresebné záznamy, chabo osvetlená postieľka v plexiboxe, obrázok s nápisom Mama a škrabancami na stene; fragmenty bývalých inštalácií (Olomouc, MXM Praha), veľká päťmetrová slepecká palica…
Výstavu je možné vnímať ako predbežnú rekapituláciu a vlastnú sebareflexiu autora po päťdesiatke ( výstavu príznačne uvádza bilboart s nahou figúrou muža, ktorý sa vlastnou rukou odstreľuje za ostnatým drôtom, pod ním nápis Moja generácia). V prípade Jiřího Davida stále ide o intelektuálny dištanc v dnešných časoch pretrvajúcej „sociálnej vyblednutosti“ (pojem J.D.). V priebehu dvoch rokov je to tretia retrospektívna výstava autora, po GHMP v Prahe a Moravskej galérii v Brne (Predbežná retrospektíva, obe 2009, kurátor: Marek Pokorný) a zároveň je to aj najväčšia prezentácia Jiřího Davida na Slovensku vôbec.

Zde se můžete vyjádřit. (*nutné)