Výstavy

Kresby Márie Čorejovej sa v istom zmysle dajú označiť za intímne. Vypovedajú o niečom, čo celkom presne nepoznáme, čomu nerozumieme, čo ale súvisí s osobným svetom Márie Čorejovej. Názvy nám napovedajú, ale neusmernia nás. Kľúč k interpretácii športových, leteckých, architektonických, náboženských motívov existuje, autorka sama ale disponuje tým jediným správnym kľúčom. Možno zámerne v divákovi evokujú otázku, či je sám autor v procese tvorby schopný interpretovať všetky významy ktoré vkladá do svojho diela. Požiera obrovská tuba katedrálu, alebo cirkev? Alebo je katedrála tubou vytváraná. Je všadeprítomná tekutina krvou ako symbolom bolesti, alebo je tekutinou životodárnou? Sú športovci symbolom systematickej sebazničujúcej trýznivej činnosti, alebo sú to dobrí anjeli strážni?  Sú amputované kreslá, postele, vankúše knihy synonymom bolesti vzťahov, ľudského odcudzenia a dlhodobého nepochopenia, alebo hovoria o niečom celkom inom? Kresby Márie Čorejovej možno analyzovať, interpretovať, hľadať, blúdiť, byť nimi fascinovaný, ale nikdy ich celkom nepochopiť. S kresbami Márie Čorejovej treba komunikovať – osobne a intímne – a tým dynamizovať a dotvárať ich vlastný, stále sa rozvíjajúci príbeh.

Zde se můžete vyjádřit. (*nutné)