DENISA LEHOCKÁ 1991-2010 : Denisa Lehocká

Kvalita přehrávaného videa je zvolena podle rychlosti vašeho připojení.

Výstava slovenskej umelkyne Denisy Lehockej (1971) predstavuje prvú ucelenejšiu rešerš jej doterajšieho smerovania za posledné dve desaťročia. Lehocká patrí k silnej generácií umelcov (R. Ondák, B. Ondreička, C. Blažo, M. Gavula, M. Tittel), ktorá razantne nastúpila v 90. rokoch na slovenskú scénu s neo- a post-konceptuálnymi stratégiami a preferovaním priestorových foriem umenia (objekt, inštalácia, prostredie, intervencia).

Vychádza z konceptuálnej platformy, rozvíja však vlastný výtvarný jazyk, založený na ideovom koncentráte a „rozptýlených“ štruktúrach foriem a predmetov. Vytvára tak fyzicky takmer vyprázdnené prostredia s jednotlivými zastávkami, kde sa striedajú nasýtené záchytné body, tieto materiálne uzly a tiché pauzy, mlčiace napätia – tie dopĺňajú subtílnu kresbu feminíjneho spôsobu dotýkania sa vecí a ideí. Lehocká buduje osobitý register každodenných predmetov a situácií: rozkladá ich v malých zoskupeniach na ploche stolov, umiestňuje na steny, zavesí ich, či kladie priamo na podlahu. Vznikajú tak krehké a zraniteľné „priestorové siete pamäte“, ideové projekcie v priestore. Autorka kóduje svoje výtvarné správy v symbióze prírodných prvkov (kamienky, minerály, konáre, perly), umelých (mydlo, špagáty, nite, dosky) a umeleckých (sadrové odliatky, drobné objekty, senzitívne kresby). Systematicky vytvára trochu chaoticky mikrosvet potreby intimity, ukotvenia, zakorenenosti (časté používanie čierneho kruhu, alebo gule, spojenia bodov, motív výhonkov, či koreňov a pod.). Autorka tak prispieva k formovaniu odlišného modelu vizuálnej komunikácie v našom prostredí: namiesto tradičného dialógu s jednotlivým obrazom, vytvára otvorené vizuálne polia, ktoré popri fragmentárnosti a množstve detailov nestrácajú integritu celku a nutnú rezonanciu s vnímateľom.

V Kopplovej vile Denisa Lehocká predstavuje niekoľko vybraných prác z rokov 1991-2010, kde akcentuje prvé diela, ktoré vznikli ešte na akadémii začiatkov 90. rokov, cez práce, ktoré boli prezentované v zahraničí a ktoré sme na Slovensku nemali možnosť vidieť, až po aktuálnu inštaláciu v poslednej miestnosti pripravenú pre túto príležitosť. Osobitú pozornosť v jednom bloku venuje kresbe v podobe každodenných zápiskov a prvotných záznamov myslenia. Autorka tak znova potvrdzuje schopnosť vytvárať krehké siete znakov a vzťahov, citlivých spojení a efemérnych stretnutí.

We named Denisa Lehocká's exhibition
"1991-2010" because it maps
the last 20 years of her work
on the visual art scene.
We tried to choose works
that have not been often exhibited
in Slovakia, from her first works made
at the Academy in Bratislava
between 1993-94,
to the works that were part of collections.
This installation is from
the Slovak National Gallery.
Some works were created abroad, in Bruges,
at the Triennale of the National Gallery in Prague
or in Graz in Austria.
The last room contains a recent installation,
made for this particular exhibition.
Denisa came after a strong generation
of neo- and postconceptual artists
like Roman Ondák, Boris Ondreička,
Cyril Blažo or Milan Tittel.
They brought a different approach
to visual arts, not focused on imagery,
and tended to objects and installations.
What is fascinating about Denisa's position
is a combination, a symbiosis
of these rational, analytic,
conceptual approaches,
and a large amount of emotions,
sensitivity, fragility, vulnerability
and strong inner experience.
This makes her work unique
and very interesting.
We based the concept of the exhibition
on some shortcuts, essential ideas,
but also the so-called scattered structures.
So there are clusters of memories,
condensed information,
but also scattered, silent tension and pauses.
The whole is completed by a series
of strong, intimate drawings,
reminding of a diary,
a record of primary thinking.
It is very expressive and, in a way,
also unique.
I think this is one of Denisa's strenghts.

Zde se můžete vyjádřit.

Vybráno ze stejné kategorie