Výstavy

Andrej Dúbravský (1987) a Katarína Janečková (1988) majú rozhodne veľa spoločného – od udalostí datujúcich sa ešte na strednú školu ŠUV, spoločných zážitkov či žúrov až po dnešný spoločný ateliér na VŠVU a samozrejme výstavu Štetec a bič…

Ich príbuzný názor na maľbu a na vytváranie takmer čohokoľvek – obrazov, sôch, kresieb, šťavnatých inštalácií a inscenovaných fotiek až po vlastný mediálny obraz je teda výsledkom už niekoľkoročnej známosti a „partnerstva“. V tomto zmysle určite ide o dobrý výber partnera, aj keď tým vôbec nechcem povedať, že by jeden bez druhého nevytvorili dostatočne priebojnú a jednoznačnú umeleckú koncepciu, ale už len samotné robenie spoločných obrazov je u nich natoľko prirodzené, že o ich súlade vo veciach maľby niet pochýb.

Samozrejme, Andrej Dúbravský má svojho typického spolupútnika Zajaca ktorého portrétoval ako mladého muža, starého pasáka, gymnastického cvičenca alebo v sochách v štýle bondage, z ktorých posledné realizácie uvidíte aj v Hangári. Dúbravského obrazy prinášajú novú energiu a sviežosť do intelektuálnych vôd dnešnej maľby, hravosťou, narážkami a miešaním štýlov vytvára nový svet nielen zajacov a ľudí, ale aj rôznych pomôcok a vtipných situácií, v ktorých sa jeho hrdinovia ocitajú.

Janečkovej obrazy narábajú s erotikou a s nájdeným seba-obrazom na erotických stránkach amatérov, ale aj so svetom v džungli plnej zvierat a zamaskovaných ľudí, ktorých činnosť nám odhaľuje iba čiastočne, alebo občas napovie názvom: „kto je tu pán?“, „nerob drahoty“ alebo „latexák“. S hravosťou a „pozitívnym“ pohľadom na všetky formy ľudského správania pozoruje, komentuje a s ironickým nadhľadom si vyberá tieto „bežné“ situácie z kohosi života ktoré spája s vlastným životom. Premaľováva ich vo voľnom a často expresívnom rukopise, skrýva a znovu odhaľuje čo všetko sa môže diať v „džungli“ vzťahov a ľudských túžob, voyersky nazerá do súkromia svojich vynaliezavých modelov.

Zde se můžete vyjádřit. (*nutné)