Zadná projekce

umělci Roman Gajdoš
kurátor Miroslav Zajac
instituce Nitrianska galéria
ůčinkující Roman Gajdoš
kamera Jana Kapelová
zvuk Jana Kapelová
střih Jana Kapelová
interview Jana Kapelová
překlad Zuzana Frantíková
publikováno 25. 6. 2012
jazyk Česky / English
embed

Pri skladaní obrazov sa mladý konceptuálny umelec, maliar Roman Gajdoš (1983) pohráva s možnosťami divákovho nazerania na obraz, jeho skladbu, formálnu informáciu a možnosti interpretácie pri premietnutí zväčša dvojíc jeho paralelných obrazov v mysli vnímateľa. Tieto vyskladá ako fragmenty reality, ktoré sa dodatočne kompletujú na neutrálnom pozadí virtuálneho obrazu ako pri filmových trikoch. V cykle vystavených malieb s rovnakým názvom sa pre umelca stal tento postprodukčný postup kľúčovou metaforou, nosným pilierom obrazového myslenia.V maľbách abstrahuje geometrické detaily, napr. väčšie a menšie segmenty monochromatickej Rubikovej kocky. Tieto sa objavujú na signálnom zelenom pozadí obrazového poľa, sú parafrázou akéhokoľvek biologického, sociálneho alebo inštitucionálneho systému a zároveň odkazujú k spomínanej manipulačnej a brikolážovej tvorbe obrazov pomocou zadnej projekcie. Gajdoš vosvojich maľbách vytvára metaforu systému, ktorý je vďaka redukovanej farebnosti nefunkčný azbytočný. Zelené pozadie, namaľované efektným zeleným emailom, odkazujúce k filmovým trikom tak zároveň predpokladá akúsi ďalšiu akciu, ktorá však nenastáva, ale naopak zostáva zamrznutá (pauznutá) v statickej monochromatickej kompozícii pozadia a situačných fragmentov. Kým výtvarný jazyk geometrie je vo všeobecnosti spájaný s redukovanou vizualitou a vo svojom klasickom chápaní predstavuje poriadok a obrazový režim so špecifickou gramatikou, vo vystavených maľbách je tento druh myslenia systematicky atakovaný významovými a vizuálnymi skúsenosťami.

Miroslav Zajac