Reportáže

Biela noc 2012

„ Biela noc/Nuit Blanche je medzinárodný umelecký projekt, zhmotňujúci túžbu po znovuobjavovaní mestského prostredia, ktoré vďaka umeniu nadobúda iný rozmer. 

Mesto sa počas noci mení na interaktívny priestor a jeho bežný nočný cyklus na niekoľko hodín prestáva existovať. Hudobné a svetelné inštalácie vdýchnu nočnému mestu život a noc sa stáva bielou.“

Biela noc je formát akcie na ktorý sa musí kúpiť licencia asi ako na Superstar.
V rámci príprav na Európske hlavné mesto kultúry toto podujatie spĺňa svoje predsavzatie – prilákať čo najväčšie davy ľudí na súčasné umenie. V centre mesta sa naozaj ocitlo množstvo ľudí ako ešte nikdy na podujatie súčasného umenia, každý stretol známych, a každý stál fronty na to aby uvidel to ktoré umenie.

O všeobecnej atmosfére tejto akcii sa dozviete viac z reportáže minuloročnejBielej noci 2011.

Tento rok som sa zameral viac na pohľad dvoch účastníkov: Dušan Zahoranský a Pavla Sceranková.

 

umělciKUD APOKALIPSA A ABSCONDO, SZÖVETSÉG´39, Krištof Kintera, Martin Kochan, ZIMOUN, LIMELIGHT, Tomáš Džadoň, FAKULTA UMENÍ TECHNICKEJ UNIVERZITY V KOŠICIACH, Dušan Zahoranský, GROSSO TIBOR NAGY, David Černý, CHRISTOPH GIRARDET, ELISE MORIN, Eugenio Percossi, DVERE OTVORENÉ, GÁBOR KRISTÓF, Jana Nováková, ĽUBOMÍR ŠTEC, BORIS VAITOVIČ, OBČIANSKE ZDRUŽENIE SPOLOČNOSŤ A FILM, LÀ HORS DE A NA PERÓNE, MIGUEL NETO, Jakub Pišek, PALINKAS BENCE, van Dalen Linda, Beáta Kolbašovská, VIKTOR FEHÉR, KAMILA SZEJNOCH, MARTIN BARAN, LIGHTPAINTING LALUZ, Martin Lukáč, Pavla Sceranková, LENKA KURIMSKÁ, MATTHIAS MÜLLER, EVA TKÁČIKOVÁ, MARKÉTA VÁRADIOVÁ
kurátorZuzana Pacáková
místo_Neurčené místo
tagy
účinkujícíDušan Zahoranský, Pavla Sceranková
kameraErik Sikora
zvukErik Sikora
střihErik Sikora
interviewErik Sikora
překladTáňa Záhoráková
kategorieReportáže
publikováno25. 4. 2013
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Biela noc 2012
S odstupem viděno je toto místo dobově příznačné, po mnoho let bylo symbolem těch, kteří dobrovolně ukončili svůj život (viz např. jeho role v generačním filmu Šeptej, 1996). Bez přímého odkazu na tuto skutečnost, která se ale nicméně vynořuje v podtextu celé práce, vrhala Markéta Vaňková z mostu sáčky s akrylovými barvami na obří plátno (600 x 800 cm), umístěné v Nuselském údolí. Za pomoci asistentů tento proces snímala několika kamerami. Vznikla tak monumentální abstraktní malba i dokument z celé akce.