0:04:46
Radovan Čerevka (*1980) sa v Košiciach predstavuje na samostatnej výstave po troch rokoch, kedy vystavil projekt s názvom Reutersdráma v Múzeu Vojtecha Löfflera. Dnešná prezentácia pod názvom Home Woodoo Crisis má s predošlou výstavou niekoľko spoločných východísk. Je odrazom pokračovania jeho záujmu o tému sprostredkovanosti mediálnej informácie a opäť pracuje s trojrozmernými modelmi vyrobenými podľa agentúrnych správ. Nesústredí sa však už len na hyperbolizáciu samotných správ, neprezentuje ich ako solitérne diela, ale vytvára enviroment – prostredie bežného európskeho bytu. Dostáva sa tak ešte bližšie k svojmu cieľu – prepojiť naše príbytky s tragickými udalosťami odohrávajúcimi sa ďaleko, kdesi v tzv. treťom svete. Čerevka prezentuje, a často aj „dohráva“, informácie o prírodných katastrofách či vojenských konfliktoch, poukazuje na ich slabú výpovednú schopnosť smerom k dnešnej spoločnosti otupenej informačným pretlakom. Autor vytvára metaforické spojenie našich malých domácich katastrof, ako je napr. pretečená vaňa, vykypená polievka, či rozbitá práčka so svetovými prírodnými katastrofami. Demonštruje proces akým sa tieto tragické udalosti relativizujú prostredníctvom médií, ktoré už sami o sebe dokážu v rámci krátkeho času plynule prechádzať z mikrosveta našich obývačiek do makrosveta globálnych hrozieb. Aj preto je absurdnosť spojenia vane a Tsunami, len zdanlivá – žijeme v krehkom svete, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Najvýpravnejšou inštaláciou je tzv. obývačka s modelom rezu viac menej mýtickej afgánskej pevnosti Tora Bora, kde autentické koberce neevokujú len obytný priestor, ale stávajú sa aj metaforou na afganské hory, kde sa skrývajú bojovníci Talibanu. Čerevka tu doťahuje špekulatívne modely mediálnych analytikov do monumentálnych rozmerov, poukazuje na kontrast chladnej technickej makety a reality, ktorej odrazom sú čísla mŕtvych vojakov a civilistov. Treba pripomenúť, že tieto diela sú predovšetkým o médiách o ich neschopnosti sprostredkovať nám pravdivé informácie a o ich skresľovaní reality. Čerevka neagituje, tieto udalosti nekomentuje, nepodsúva nám svoj politický postoj a ani sa nepokúša tú „ozajstnú pravdu“ hľadať. Dokladom toho sú aj manipulované fotografie, ktoré tvoria akúsi „dekoráciu“ pomyselného bytu v jeho prechodovej časti. Tu poukazuje na ďalší kontrast mediálneho sveta, kde nám perfektne upravená hlásateľka v esteticky sterilnom prostredí štúdia sprostredkúva tragické a často drastické udalosti. Čerevka sa pokúša tieto udalosti „vtiahnuť „ priamo do štúdia a tak priamo tieto dva odlišné svety konfrontovať.
Peter Tajkov
