Reportáže

L'ocelle Mare

L’OCELLE MARE je Thomas Bonvalet obložený vecičkami poukladanými vo vyšívaných obrúskoch, s mikrofónmi pripáskovanými ku doske, zvončekom a keď tak aj metronómom a ešte pritúlený ku banju, a ono k nemu.

 A oni všetci neboli kulisy ani nejaký image, lebo oni naozaj prišli aj s reprákmi v kufroch z chatky v lese, lebo tam žil skoro potajomky, lebo sám, bez elektriny, štyri roky, aby hral so zvukmi vonkajška prefukujúceho cez nezasklené okno a škáry, a bez žiadnych uší iných. Keď urobil prvý tón drncnutím na banjo zo zasunutými nejakými plieškami, zľakli sme sa, lebo sa on zľakol, lebo sa tak všelijak kŕčovito hýbal, ale ďalším tónom to vyvrátil, lebo to hral tak naozaj,telovo, a tú všetku kopu nahromaždenej, prerušovanej, pospletanej, pretrhanej, utopenej, oživenej, telovej, cinkacej, strunovej energie a ešte neviem čoho, nám chrstol do ksichtu, že doteraz neviem, čo si s tým mám poradiť.

Bol to najviac naozajstný koncert. A pesničky nie sú pesničky, ale balíky čiastočnestráviteľnej energie, a on nie je on, ale dačo strašne hlboké vysielajúce signály cez hudbový jazyk a pritom fyzický. Rozhovor, ktorý sme sa najprv báli urobiť, aby sme nezničili nejaké kúzlo alebo čo, sme nakoniec urobili a bolo to tiež úplne naozajstné, a že začal hrať na basovej gitare hardcore a z toho sa stalo toto, a že keď niečo potrebuje tak ide za rodičmi, celý rozhovor máte nahttp://monkeyontheorb.org/thomas-bonvalet-club-final-prague/776?lang=cs

umělciThomas Bonvalet
místoFinal club
tagy
režieKlang und Krach
účinkujícíThomas Bonvalet
kamera2046, Erik Sikora
zvuk2046, Erik Sikora
střih2046, Erik Sikora
interview2046, Erik Sikora
kategorieReportáže
publikováno16. 11. 2010
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
L'ocelle Mare
Cílem projektu Artlist:Talk  – podobně jako i Artlistu – je zainteresované veřejnosti zprostředkovat porozumění současným uměleckým přístupům a vyjadřování, které v tomto případě doplňuje o unikátní perspektivu samotných tvůrců. Jednotliví umělci a umělkyně zastoupení v databázi Artlist tímto zároveň získávají příležitost svou tvorbu přiblížit formou samostatné přednášky, jejíž záznam pak také rozšíří a aktualizuje jejich stávající databázová hesla.
Tajné služby nebyly tajné. Každý znal svého donašeče a snažil si ho udržet co nejdéle, protože každý nový mohl přijít s něčím nečekaným. Zprávy agentů byly v podstatě nudné a psány primitivní formou. Téměř každý věděl, jak vypadá anonymní udání. Převzít moc nepadalo v úvahu, moc byla v rukou mocných a ti ji uplatňovali. Zdálo se, že mystika byla jediný způsob, jakým se obyčejný člověk mohl dotknout reality. Ale bylo to jen zdání.