Po rokoch skúmania na rozhraní médií, najmä videa, textu a inštalácie, sa pozornosť Viktora Fučeka upriamuje k vyjadreniam na rozhraní procesuálneho záznamu a maľby. Rovnako významným ako vzťah “dovnútra” a “von” je v jeho maľbách bezprostredný čas a organický priebeh tvorby.
Odráža sa tu bytostne žitá skúsenosť jedinca, človeka v konfrontácii so súčasným svetom. Intuitívne hľadanie podstaty zaznamenania vnemu ho privádza k najbezprostredneším možnostiam a prostriedkom. Vzniká tak presah od subjektívneho dialógu k akémusi seizmologickému zdeleniu ľudských vrstiev.
