Reportáže

Blind Spots

Vo svojom najnovšom knižnom projekte sa Nimcová venuje téme zvierat a vzťahu človeka k prírode. Jej skúmanie a viacročné dokumentovanie zvierat počas svojich ciest, ale aj zbieranie nájdených obrázkov z novín a časopisov, vyústilo do produkcie knihy určenej deťom. Zaujíma ju, aké miesto majú zvieratá v rôznych kultúrach, ako sú humanizované, ako je ich existencia zaznamenaná v obrazoch najrôznejšieho druhu. Kniha Animal Imago je venovaná Chuanite, autorkinej neteri, ktorá chcela vedieť, prečo Lucia toľko cestuje po svete a čo hľadá? V obrazoch zvierat a prírody Nimcová skúma každodennú realitu okolo nás, ktorá podľa jej slov „nie je daná, ale je to niečo, čo vytvárame my“. Lucia Nimcová sa po sériách venovaných dokumentovaniu slovenskej súčasnosti ako Slovensko 003, Instant Women (2003-2005), Rusíni (2006), a po práci s archívmi a konfrontovaním súčasnosti s minulosťou v cykloch Unofficial (2006-2008), Leftovers (2007-2009) či Double Coding (2010), vracia viac k sebe samej, k svojej každodennosti. Súčasťou výstavy v Krokuse je site-specific inštalácia, ktorú tvorí otvorená zbierka fotografií, kresieb, textových útržkov z novín. „Pin- up´s“ pripevnené lepiacou páskou na stenu pripomínajú drobné odkazy, súkromný denník, rodinný album, zoznamy úloh a možností, ktoré sa naplnia alebo ostanú nezrealizované. Aj v tomto projekte Nimcová skúma podoby fotografie, jej prístup je fragmentárnejší, intímnejší, viac intuitívny ako analytický. Uchopenie reality prostredníctvom obrazu sa stáva návratom k sebe. Holandský umelec Bart Groenendaal to v sprievodnom texte k výstave formuloval slovami: „Po toľkých rokoch dokumentovania zmeny v spoločnosti nenastal čas dokumentovať zmeny v sebe?“

Gabriela Kisová

umělciLucia Nimcová
místoKROKUS Gallery
tagy
účinkujícíLucia Nimcová
kameraMaja Štefančíková
zvukMaja Štefančíková
střihMaja Štefančíková
interviewMaja Štefančíková
kategorieReportáže
publikováno6. 11. 2014
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Blind Spots
Každá výstava vždy dílčím způsobem ukazuje ztrátu komunikace mezi autory a artefakty, potažmo mezi díly a diváky. Vedlejším efektem pokusů o domluvu je absence, absence ve smyslu prázdna, prázdna pro něco, v intenci středoevropských řečí do prázdna, prázdna jako přístřešku v nečasu, prázdna jako vše pohlcující nicoty i prázdna jako možnosti ostrova pokladů.
Vítejte v Oikos. Oikos je dům, který dýchá a vrní. Prorůstají jím větve, které, společně s jeho obyvatelkami a obyvateli udržují dům v chodu. Žijí v něm obři, holohlavé mořské panny, měňavci, vrány s antracitovými plášti, Johan, nerozlučná dvojčata, Erlenah, která zavírá dveře na řetízek, Ama, která zná všechny druhy léčivých rostlin, Pragma, s problémy dobře schovanými pod kobercem, Tarván s dvěma rybími ocasy, ale také Diamon, netvor, který na sebe bere podobu našich nejhorších úzkostí a obav. Žije v něm také Alma, autorka této výstavy a knihy.