Marián Grolmus na výstave Chlieb a hry zaostruje najmä na tie hry, a to bezočivo a na rovinu, ktoré slúžia ako zakrývací manéver pre vojenské operácie alebo na maskovanie režimu ignorujúceho ľudské práva, no napriek tomu ich všetci sledujeme. Počas olympiády v Londýne prenikali na verejnosť správy o množstve pripravenej vojenskej techniky na “obranu” športových areálov, no tá by pri akomkoľvek použití ohrozila v prvom rade civilistov. Po príklady však nie je vždy treba chodiť až do Pekingu, Londýna či Soči. Nápad organizovať ZOH v Tatrách sa pravidelne opakuje, a to vždy, keď je treba odpútať pozornosť od niečoho úplne iného. A národ sa stále najlepšie dokáže identifikovať so športovcom, či už hrdinom na bicykli, alebo partiou svižných junákov na ľade a na trávniku.
Medzitým propaganda mutuje, prispôsobuje sa, je nadizajnovaná a leskne sa, no nepriateľ zostáva ten istý. Možno už je bližšie, než si dokážeme pripustiť.
