Reportáže

Frejm baj Frejm II

Výstava Frejm baj frejm II je reakciou na absenciu kurátorských projektov reflektujúcich médium animácie v dnešnej výtvarnej tvorbe alebo teoretických textov venujúcich sa tejto problematike. Jej cieľom je ukázať schopnosť média animácie reagovať na aktuálne otázky v súčasnom umení. Zároveň rozširuje festival Fest Anča o animáciu prezentovanú v galerijnom alebo verejnom priestore.

 Niektoré práce sú reakciou na špecifické problémy žilinského regiónu s globálnym presahom, ako zánik textilnej továrne Slovena a súčasný fenomén automobilky KIA či životné prostredie ohrozujúca výroba polystyrénu. Autori vychádzali z výskumu siahajúceho až do histórie miestnych špecifík, napríklad obľúbeného plachtárskeho strediska na Strániku alebo takmer zaniknutej židovskej komunity, jej architektúry či športových, kultúrnych, náboženských zvykov.

umělciDita Kaplanová, Daniela Krajčová, Filip Cenek, Oto Hudec, Lucia Černeková, Matěj Smetana, Katarína Caková, Dee Hibbert-Jones, Carlos Carmonamedina, Tereza Sochorová, Zuzana Janečková, Jakub Kopec, Eťa Kazmuková, Nomi Talisman, Zuzana Godálová, Zuzana Medzihorská
kurátorDaniela Krajčová
místoPovažská galéria umenia v Žiline
tagy
účinkujícíDaniela Krajčová
kameraDaniela Krajčová
zvukTomáš Neupauer
střihDaniela Krajčová
interviewTomáš Neupauer
překladMichaela Wickleinová
kategorieReportáže
publikováno31. 10. 2013
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Frejm baj Frejm II
Co se stane, když Pinocchio řekne „My nose grows now!“ ? Olomoucký festival proměňuje větu o rostoucím nose v nadsázku i znepokojivou sondu do současného soukolí lživých rozporů, z nichž je často obtížné nalézt cestu ven.
Když v roce 1990 podal Jan Knoflíček, bývalý ekonomický náměstek Ústředního ředitelství Československého filmu, návrh na transformaci podniku na akciovou společnost, byl jeho projekt schválen, ačkoliv vykazoval fatální nedostatky ‒ neobsahoval soupis majetku ani způsob nakládání s výrobními právy.
Akciová společnost Krátký film se v nových tržních podmínkách nedokázala prosadit. Koncem 90. let přesáhly její dluhy 400 milionů korun a filmovou výrobu se už nepodařilo oživit.