Profily

Juliana Mrvová

Juliana Mrvová vyštudovala VŠVU v odbore maľba a iné médiá a od začiatku svojej tvorby sa profilovala najmä ako maliarka. V súčasnosti pracuje v médiu maľby a kresby, prevažne veľkých formátov, s presahmi do site-specific diel a inštalácie. Svoj prvotný záujem o fotografiu pretavila do série obrazov s témou rastlín a záhrad, ktoré boli zároveň jej dizertačnou prácou obhájenou v roku 2008.  V sérii y názvom „Zabudnuté záhrady“ skúmala vzťah technického obrazu a maľby.  Zároveň analyzovala záhradu ako krajinu vytvorenú človekom a ako miesto, kde sa ľudské prepája s prírodným. Jej záujem o vedeckú kresbu rastlín vyvrcholil sériou veľkoformátových kresieb, ktoré sú kombináciou cestopisu, denníku a mentálnej mapy. Mnohé z nich vznikali počas rezidenčných pobytov v zahraničí a niektoré boli realizované aj priamo v krajine, ako veľkoformátová kresba na plátne v exteriéri obce Dúbravica. Každá kresba rozpráva príbeh daného miesta a analyzuje autorkin vzťah k nemu na základe mikropríbehov ľudí, zvierat a rastlín, ktoré tam stretla. Ku kresbám vznikali viaceré textové záznamy písané počas rezidencií v Litovskej Nide, Francúzskom Marnay sur Seine, Talianskom Apricale či Španielskej Chelve. Akvarely a skice sprevádzajú všetky posledné autorkine cesty po Ázii či Európe a vytvára z nich neskôr kresbové inštalácie.

www.julianamrvova.com

umělciJuliana Mrvová
místoSlovensko
tagy
účinkujícíJuliana Mrvová
kameraJakub Julény
zvukJakub Julény
střihJakub Julény
interviewMaja Štefančíková
překladPalo Fabuš
kategorieProfily
publikováno27. 12. 2017
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Juliana Mrvová
Volavka je film o parku Stromovka, ale nejen o něm. Možná je spíš záznamem o nás, lidech. O tom, jaké aktivity v místech městských parků provozujeme - a neexplicitně tím ukazuje, nakolik jsme vzájemně formováni: lidé parkem a park lidmi.
Jakou úlohu parkům v dnešní společnosti a v našem každodenním bytí dáváme?
Co je to? Ukliďte to, ukliďte se, uklidněte se! Kukejte, oukejte! Prosím Vás, a to je pravda, to s tím kosem? Jako že je černej? No snad ano. Rozhodně se to říká. Nemyslím si ale, že v lese straší. Chudáci bubáci. Ti starší. Obrazy hovoří, těžko se o nich… Hoří!