Profily

Juliana Mrvová

Juliana Mrvová vyštudovala VŠVU v odbore maľba a iné médiá a od začiatku svojej tvorby sa profilovala najmä ako maliarka. V súčasnosti pracuje v médiu maľby a kresby, prevažne veľkých formátov, s presahmi do site-specific diel a inštalácie. Svoj prvotný záujem o fotografiu pretavila do série obrazov s témou rastlín a záhrad, ktoré boli zároveň jej dizertačnou prácou obhájenou v roku 2008.  V sérii y názvom „Zabudnuté záhrady“ skúmala vzťah technického obrazu a maľby.  Zároveň analyzovala záhradu ako krajinu vytvorenú človekom a ako miesto, kde sa ľudské prepája s prírodným. Jej záujem o vedeckú kresbu rastlín vyvrcholil sériou veľkoformátových kresieb, ktoré sú kombináciou cestopisu, denníku a mentálnej mapy. Mnohé z nich vznikali počas rezidenčných pobytov v zahraničí a niektoré boli realizované aj priamo v krajine, ako veľkoformátová kresba na plátne v exteriéri obce Dúbravica. Každá kresba rozpráva príbeh daného miesta a analyzuje autorkin vzťah k nemu na základe mikropríbehov ľudí, zvierat a rastlín, ktoré tam stretla. Ku kresbám vznikali viaceré textové záznamy písané počas rezidencií v Litovskej Nide, Francúzskom Marnay sur Seine, Talianskom Apricale či Španielskej Chelve. Akvarely a skice sprevádzajú všetky posledné autorkine cesty po Ázii či Európe a vytvára z nich neskôr kresbové inštalácie.

www.julianamrvova.com

umělciJuliana Mrvová
místoSlovensko
tagy
účinkujícíJuliana Mrvová
kameraJakub Julény
zvukJakub Julény
střihJakub Julény
interviewMaja Štefančíková
překladPalo Fabuš
kategorieProfily
publikováno27. 12. 2017
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Juliana Mrvová
Struktura videa Tamagotchi je založena na střídání jednoduchých animací a textů. Animace připomínají první videohry nebo jednoduché počítačové hry. Pro texty je použit font Chicago, spjatý s počítači Apple, kde byl v letech 1984 až 1997 používán pro interface operačního systému. Oproti hlavnímu proudu české videotvorby poloviny 90. let, jež je většinou postaven na performativních prvcích nebo výtvarném ozvláštnění videoobrazu, je Mašínův přístup radikálně odlišný nejen esteticky, ale i koncepčně.
V galerii 35m2 jsou prezentovány dvě monumentální díla, dvě odlišná prostředí. Oba prostory vycházejí ze stejného materiálového kontextu, materiálového jazyka. Přesto každá z těchto realizací útočí na jiné smysly pomocí jiné techniky a materiálu.
Tyto nové prostorové konfigurace, stavby, instalace, které formují naši prostorovou orientaci, navigaci prostorem, přednostně útočí na naše základní smysly, na naši smyslovou paměť, na naši individuální/privátní paměť.