Tvorba Martina Piačeka (1972) sa od roku 2006 tematicky zameriava prevažne na osobnú identitu z národno-historického aspektu, geneticky náhodnú príslušnosť k slovenskej národnej a štátnej identite, ako i z toho vyplývajúcu nesamozrejmú kultúrnu identitu. Piaček venuje osobitý záujem kritickým miestam “vlastnej” národnej histórie. Diela sa vyznačujú nedôverou k oficiálnym dejinám, ich lineárnej kauzálnosti a účelovej mytologizácii. Potrebou vyrovnania sa s danou predetermináciou i zvedavosťou spojenou s osobným výskumom.
