Autorská dvojica Jarmila Mitríková (1986) a Dávid Demjanovič (1985) pôsobí na súčasnej umeleckej scéne veľmi aktívne. Jarmila Mitríková od roku 2005 študovala na VŠVU, kde tento rok skončila magisterské štúdium. Začala v ateliéri keramiky doc. Ivice Vidrovej a pokračovala v maľbe u prof. Ivana Csudaia (so stážou v Helsinkách na Academy of Fine Arts and Design – 2008). Dávid Demjanovič tento rok skončil magisterské študium na VŠVU v ateliéri APK+ doc. Antona Čierneho na Katedre intermédií a multimédií, kde pôsobil od roku 2004 (absolvoval stáž na Akadémii výtvarných umení v Záhrebe – 2006 a na Newcastle University v Anglicku – 2008). Aj napriek tomu, že sa samostatne venujú odlišným formám umenia (postkonceptuálne tendencie Demjanoviča, vo forme objektov, inštalácií, videoartu a akcií, a Mitríkovej maľba, keramika a koláže) spája ich od roku 2009 tvorba obrazov a objektov, kde využívajú techniku vypaľovania pajkovačkou do preglejky. Techniku pyrografie používajú ako odkaz na ľudovú amatérsku tvorbu. V ich prácach je veľmi zaujímavé sledovať kontrast pôvodného ľudového remesla a tematiky v porovnaní s atraktívnym súčasným vizuálnym jazykom, ktorým diela disponujú. Výstava Pyrografie je voľným pokračovaním prvej komplexnejšej výstavy, ktorá sa uskutočnila v marci tohto roku v košických Kasárňach Kulturparku. Treba však zdôrazniť, že nejde len o fyzické premiestnenie projektu na iné miesto. To, čo spája bratislavskú výstavu s košickou je len názov a použitá technika. Mitríková aj Demjanovič prekypujú kreativitou a snažia sa ku každému výstavnému projektu pristupovať s novými prácami. Preto je aj napriek veľmi krátkemu časovému obdobiu možné sledovať posun v ich tvorbe. Na výstave sa prezentujú dielami, ktoré vznikli počas posledných mesiacov. Je pre ne charakteristický návrat k veľkým obrazovým formátom, ale tiež aj práca s inštaláciou a objektami. Na rozdiel od starších prác sú ich najnovšie diela komplikovanejšie. Vytvárajú zložitejšie vymyslené príbehy, ktoré mystifikujú a dávajú nám pocit ich reálnosti. Ústrednou témou vystavených prác je mystifikácia národných dejín, ktoré môžu pôsobiť ako upozornenie na komplexy jednotlivých krajín, ale pracujú opäť aj s témou ľudovej tvorby a tematiky nepokojného obdobia II. svetovej vojny. Výrazným inšpiračným zdrojom je aj mysticizmus a religiozita typická pre naše územie. Vytvárajú malé uzavreté svety a príbehy, ktoré oveľa viac ako ich staršie diela narábajú s pocitom nostalgie a pocitového vnímania.

Michal Stolárik

 

umělciJarmila Mitríková, Dávid Demjanovič
kurátorMichal Stolárik
místoHotDock Gallery
tagy
účinkujícíMichal Stolárik
kameraPeter Barényi
zvukPeter Barényi
střihPeter Barényi
interviewPeter Barényi
překladEva Maršíková
publikováno20. 9. 2011
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Pyrografie
Ve svých černobílých inkoustových kresbách je schopný obsáhnout sžíravé komentáře k současné společnosti a globálnímu systému i introspektivní a sebereflexivní úvahy. Obraz a text u Shrigleyho vždy fungují dohromady, on sám o sobě ovšem odmítá mluvit jako o ilustrátorovi, označení “cartoonist” (kreslíř) mu však nevadí.
Slunce se netočí kolem Země, a Země se netočí kolem lidstva, hierarchie se rozpadá a všechno je najednou stejně důležité. Hledáme cesty dál, ven z katastrof a pastí, do kterých se člověk dostal, hledáme svoji skutečnou roli, pozici v ekosystému, pokud ještě nějaká je, jaká byla a jak se nutně mění. Hledáme cesty, jak se z role lidstva jako nemoci, jako parazita, stát zase hodnotnou součástí celku, spojit se, navázat kontakt. Naslouchat znamená možnost porozumět, přijmout.
Cílem projektu Artlist:Talk  – podobně jako i Artlistu – je zainteresované veřejnosti zprostředkovat porozumění současným uměleckým přístupům a vyjadřování, které v tomto případě doplňuje o unikátní perspektivu samotných tvůrců. Jednotliví umělci a umělkyně zastoupení v databázi Artlist tímto zároveň získávají příležitost svou tvorbu přiblížit formou samostatné přednášky, jejíž záznam pak také rozšíří a aktualizuje jejich stávající databázová hesla.
Chalupecký celoživotně propagoval a obhajoval nové umělecké směry a zajímal se o obecné otázky umění, především o smysl umění v moderní společnosti. Byl obráncem umění ve spojení s životem. V dnešních termínech bychom si snad mohli dovolit použít termín aktivistického či angažovaného umění. Nevěřil v pouze estetickou funkci uměleckého díla a kultury obecně.