Profily

Mária Hlavajová

Pred nekolika rokmi sme s Máriou viedli Ateliér VVV na Katedre intermédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

V skorých raných hodinách prvého dňa so študentstvom sa v správach objavili články o ruskom útoku na Ukrajinu – prvý deň vojny, ktorá dnes, o vyše roky neskôr, stále trvá. V ten deň sme študentstvo našli tiché, plačúce, smútiace. Akýkoľvek plán sme na ten deň mali, sa premenil v otázku: Ako a čo učiť v deň vypuknutia vojny? Útok na Ukrajinu zmenil a ovplyvnil celý semester. Obe učíme a praktizujeme kritické myslenie. A kritické myslenie je premýšľanie v kontexte. V tomto prípade to znamenalo v kontexte geografickej blízkosti vojny v susediacej krajine. Pokračovať vo vyučovacom pláne, ako sme si ho predstavovali, preto nikdy nebola možnosť.

Naše dni v ateliéri sa premenili na hodiny, kedy sme sa spoločne učili, ako zostať so smútkom a smútením a zároveň s láskou a v radosti – ako v sebe, v tele, držať tieto protichodné emócie súčasne. Nesnažiť sa smútok a smútenie potlačiť, vytesniť, či predstierať, že neexistuje – ako to mnohé súčasné inštitúcie vyžadujú, či dovoliť smútku byť jedinou emóciou, ktorá nenecháva priestor pre lásku a radosť. Učili sme sa ako prebývať v protichodnosti a to aj v umeleckej tvorbe. Keď nad tým premýšľam dnes, myslím, že to som sa učila počas všetkých Máriiných hodín od čias, kedy som bola jej študentkou v holandskom Utrechte. Dnes je mojou priateľkou.

Pred dvomi mesiacmi vypukla ďalšia krutá vojna v Palestíne. Tentokrát sme sa každá ocitli v inej geografii, no v spoločných telefonátoch a rozhovoroch sme nechávali priechod nášmu hnevu, frustrácii z umeleckého prostredia a vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa neskryte podieľajú na vymazávaní histórií utláčaných ľudí kdekoľvek na svete. Zdieľali sme naše pochybnosti o umeleckom prostredí – nie o umeleckej tvorbe, ktorej obe veríme – ale o ekosystéme, ktoré umelecké prostredie so svojimi inštitúciami vytvára. A zároveň hovorili o láske, ktorú k umeniu prechovávame, o umení, ktoré dokáže byť výživou a živobytím, a ktoré sa v časoch osobných, spoločenských a politických strastí stáva nielen útočiskom ale aj nástrojom sebazáchovy.

Je ľahké nájsť informácie o projektoch, na ktorých Mária pracovala, spolupracovala alebo, ktoré iniciovala, a ktoré svedčia o jej profesných kvalitách. Tie nie sú dôvodom, prečo ma akákoľvek práca s Máriou teší. Máriina jedinečnosť, a to nielen v umeleckom svete, tkvie v jej úprimnosti a úprimnom záujme o študentstvo a umenie, v integrite, ktorá pôsobí až neochvejne, i keď sa nachádza v pozícii moci a v schopnosti nadchnúť ľudí a to najmä v časoch, kedy sa im akékoľvek snaženie zdá márne. Nie preto, že by sa ľudí snažila presvedčiť – s charizmou jej vlastnou – o nejakej dogmatickej správnosti svojho prístupu k umeniu a umeleckej tvorbe, ale preto, že predstava umenia, ktorému verí, a o ktoré bojuje, s ľuďmi rezonuje. Rozochvieva v nich, čo už sami tušili alebo tušia, ale neboli schopní a schopné pretaviť do slov. Nežiada od nich, aby toto chvenie nasledovali, ale vo chvíli, ako ho človek pocíti, je takmer nemožné ho ignorovať.

Kristína Országhová

 

 

Mária Hlavajová je generální a uměleckou ředitelkou Centra pro současné umění BAK v Utrechtu, Nizozemí. Působí jako teoretička umění, je kurátorkou velkých mezinárodních výstav.

V letech 2008–2016 byla výzkumnou a uměleckou ředitelkou projektu společného výzkumu, výstavy a vzdělávání FORMER WEST, který vyvrcholil publikací Former West: Art and the Contemporary After 1989. Mezi její kurátorské práce patří Call the Witness, Roma Pavilion, 54. Benátské Bienále, 2011; Občané a subjekty, holandský pavilon, 52. Benátské Bienále, 2007; a Borderline Syndrome: Energies of Defence, Manifesta 3, Ljubljana, 2000. Přednáší na HKU University of the Arts v Utrechtu. Kromě výše uvedeného je spoluzakladatelkou sítě tranzit.org. Byla členkou dozorčí rady Evropské kulturní nadace v Amsterdamu a poradních sborů shromáždění Bergen, Bergen a IMAGINART Imagining Institution Jinak: umění, politika a transformace státu, University of Amsterdam. Žije a pracuje v Amsterdamu a Utrechtu.

přístupnost(cc) cz en
umělciMaria Hlavajová
tagy
účinkujícíKristína Országhová, Maria Hlavajová
kameraDenis Kozerawski
zvukDenis Kozerawski
střihDenis Kozerawski
interviewKristína Országhová
překladKristína Karabová
kategorieProfily
publikováno1. 12. 2025
délka0:33:12
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Mária Hlavajová
Pavel Kneppo spoluzakládal nakladatelství DIVUS, ve kterém stále drží vlastnický podíl. Velká část jejich umělecké sbírky, vytvořená převážně z děl české a slovenské moderny, pochází z akvizic během rozprodávání uměleckých děl a sbírek zděděných v rámci restitucí v první polovině 90. let 20. století.
Řídí-li kulturní instituci odborník a příliš se mu nedaří udržovat vyrovnaný rozpočet, zbývá ještě možnost spoléhat se na dovednosti finančního ředitele nebo účetních poradců. Pokud však kulturní instituci vede manažer bez potřebných znalostí oboru a daného kontextu, nezbývá než doufat, že se nepokusí instituci a její program koncipovat jen a pouze podle pravidel výnosného byznysu. Veřejná instituce by podle našeho názoru měla, kromě efektivního hospodaření, přinášet především kvalitní službu veřejnosti.
What can we do within the confines of the present? What are the discursive possibilities and conditions of accelerationism? What are the investments and aspirations for such a language and for such an endeavor?
Magdalena Petráková vede a organizuje festival Luhovaný Vincent v Luhačovicích. Se svým týmem, který se postupně rozrůstá a profesionalizuje, jej připravuje osm let. V rozhovoru Barbora Ševčíková hledá jejich vnitřní motivaci a sleduji změny, které přinášejí různé způsoby financování včetně mezinárodních grantů.