Reportáže

Neprestane

Aktuálnu tvorbu Slavomíry Ondrušovej a Lucie Tallovej spájajú rovnaké východiská v téme a do istej mieri aj v ich prístupe – intímne rozprávanie príbehov. Obe autorky si v predchádzajúcich výstanvných projektoch nezávisle na sebe zvolili tému dažďa a dažďových kvapiek, ako symbol ich osobnej narácie, avšak s rozdielnymi konotáciami. Zatiaľ čo jedna rozpíja nočný dážď v akvareli, druhá linkou zachytáva ten ostrý, priamo do tváre. Mnohovrstvená interpretácia diel môže predstavovať clivú atmosféru krajiny, plač, ale i kolobeh v prírode, cyklenie a monotónne opakovanie. Obe autorky automaticky opakujú rovnaký vizuálny prvok – stopu, ako neustále prerovnávanie spomienok a asociácií, hľadajúc tak ideálnu formu a odpovede. Výstavný projekt „Neprestane“ je logickým prepojením tvorby a tém oboch autoriek, ktoré spoločnou inštaláciou navzájom komunikujú, dopĺňajú pokračovanie príbehu tej druhej a reagujú nielen na svoje diela, ale i na výstavný priestor a jeho špecifiká. Diela zastúpené na výstave budú pripravené špeciálne pre tento projekt. V suteréne galérie zrealizujú jemné maliarske zásahy v podobe nápisov, cipky a čiernych kvapiek. Tieto nosné diela doplnia a vzájomne prepoja práce oboch autoriek – kresby a objekty Slavomíry Ondrušovej a akvarely a lightboxy Lucie Tallovej.

umělciLucia Tallová, Slavomíra Ondrušová
kurátorMiroslav Zajac
místoGaléria Miloša Alexandra Bazovského
tagy
účinkujícíMiroslav Zajac
kameraIvan Svoboda
zvukIvan Svoboda
střihIvan Svoboda
interviewIvan Svoboda
překladZuzana Frantíková
kategorieReportáže
publikováno25. 5. 2012
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Neprestane
Album neboli conclusio, které Viktor Pivovarov představuje na videu je nesmírně zábavné. Vidíme na něm zvířata, která se z ničeho nic objeví, aby se podívala na Lenina, dočteme se o Leninovi jak po nocích vyje, uvidíme Lenina bez penisu a dozvíme se, že tento strašný vrah miliónů lidí zemřel s dětskou knihou v ruce. To, čemu se smějeme, z toho už nemáme strach.
Václav Girsa žije na samotě v lese, ale ateliér má také v Praze. Jeho tvorbu umění prostupuje hospodaření v zahradě, lese, na pastvině a starost o zvířata. Výstavu „Příjezd“ lze chápat ani ne tak jako příchod na místo, ale spíše jako návrat do systému vzájemných vztahů mezi jednotlivci, objekty, přírodou a ujištění o hlubším pochopení soužití v našem společném ekosystému.