Výstava Tušenie ukazuje, že nejasnosť videnia a nepriamosť vyjadrenia nemusia byť prekážkou vnímania. Niekedy sa dokonca stávajú konštitutívnym výrazotvorným a zmyslotvorným prvkom diela. Tak je to aj v prípade vystavených prác: nezrejmosť, nepriamosť a náznakovosť tu nie sú defektom alebo samoúčelnou vizuálnou hrou, ale významotvorným činiteľom. Nejde pritom o abstraktné diela, predmetná skutočnosť v nich nie je popieraná, naopak, je ich východiskom. Vystavujúci umelci a umelkyne viditeľnú realitu rôzne transformujú podľa svojich autorských zámerov, pričom jej obrazovú podobu konštruujú tak, že umožňujú vnímať a zažívať aj jej implicitný zmysel a atmosféru, alebo tento implicitný zmysel a atmosféru prostredníctvom tohto posunu vytvárajú. Ide o v istom zmysle paradoxné rozjasňovanie a poodhaľovanie tušeného, nezrejmého a ťažko vypovedateľného formálnym znejasňovaním a zahaľovaním viditeľného, zrejmého a presného.
