Reportáže

Tušenie

Výstava Tušenie ukazuje, že nejasnosť videnia a nepriamosť vyjadrenia nemusia byť prekážkou vnímania. Niekedy sa dokonca stávajú konštitutívnym výrazotvorným a zmyslotvorným prvkom diela. Tak je to aj v prípade vystavených prác: nezrejmosť, nepriamosť a náznakovosť tu nie sú defektom alebo samoúčelnou vizuálnou hrou, ale významotvorným činiteľom. Nejde pritom o abstraktné diela, predmetná skutočnosť v nich nie je popieraná, naopak, je ich východiskom. Vystavujúci umelci a umelkyne viditeľnú realitu rôzne transformujú podľa svojich autorských zámerov, pričom jej obrazovú podobu konštruujú tak, že umožňujú vnímať a zažívať aj jej implicitný zmysel a atmosféru, alebo tento implicitný zmysel a atmosféru prostredníctvom tohto posunu vytvárajú. Ide o v istom zmysle paradoxné rozjasňovanie a poodhaľovanie tušeného, nezrejmého a ťažko vypovedateľného formálnym znejasňovaním a zahaľovaním viditeľného, zrejmého a presného.

umělciLucia Papčová, Andrea Kopecká, Adam Šakový, Peter Barényi, Maija Laurinen, Marko Horban
kurátorĽuboš Lehocký
tagy
účinkujícíĽuboš Lehocký
kameraMaja Štefančíková
zvukMaja Štefančíková
střihMaja Štefančíková
interviewMaja Štefančíková
překladPalo Fabuš
kategorieReportáže
publikováno2. 8. 2015
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Tušenie
Ve svých vzpomínkách Zamilovaný agent (2001) Pivovarov píše, že Igor Cholin byl jediný z jeho přátel a známých, kdo vedl dobrý život a měl tím na mysli osamělý a důstojný život. Pro Cholina měla zásadní význam svoboda. Nebyl na ničem závislý, dokonce ani na poezii ne. Být básníkem podle něj znamenalo stát vně poezie. Nejdůležitější činností nebylo psát, ale pozorovat. Pouze tehdy mělo psaní určitý smysl.
Genrich Sapgir byl naopak bouřlivák. Nechtěl stát opodál, snažil se všemu přiblížit, toužil všechno sevřít v náručí. Viktor Pivovarov říká, že Sapgirův poetický postoj ke světu mu byl velmi blízký.