Výstava ‘Variabilita Turba’ naznačuje spôsoby autorovho vizuálneho premýšľania v procese konfrontácie vonkajších a vnútorných obrazov. Podkladom pre vznik novotvarov a nových obrazov je reinterpretácia starej estetiky, minulých reprezentácií a ich vývojovej kontinuity, zasadenej do súvislostí nepretržitých dejín umenia a kultúry. Zo svojej východzej grafickej pozície dlhodobo experimentuje s intervenčnými spôsobmi tlače do nájdených vintážových tlačovín. Jeho série monotypií a monochrómov sú v kontexte aktuálnej výstavy poňaté ako sofistikované obrazové databázy foriem. Horizontálny a vertikálny obraz sa tu rozširuje do priestoru a narastajúcim reliéfnym vrstvením pretlačí či monochromatických kompozícií buduje prekrývajúce sa významové roviny. Zdanlivo nezosúvzťažniteľné obrazy však nie sú izolované významové systémy, naviac, vo vzájomnej komunikácii utvárajú novú a nepredvídateľnú dynamiku. Toto fungovanie je blízke modelu ľudskej obrazovej pamäte, alebo pamäte vôbec, ktorá je podľa tvrdení založená na akýchsi okruhoch, alebo slučkách, ku ktorým ak niečo pridáme, vždy ju tým narušíme.
