Všetky dobré veci smerujú k jednému bodu

umělci Štefan Papčo
instituce Zahorian Gallery
ůčinkující Štefan Papčo
kamera Peter Barényi
zvuk Peter Barényi
střih Peter Barényi
interview Peter Barényi
kategorie Reportáže
publikováno 6. 2. 2014
jazyk Česky / English
embed

Tvorba Štefana Papča je veľmi úzko spätá s jeho primárnym záujmom o prírodu a krajinu. 

Chlapčenskú adoráciu heroických výkonov horolezcov pretavil do reality, v ktorej sa posadnutosť horolezectvom stala prirodzenou súčasťou jeho umeleckej tvorby a života, čo dokazuje tematická, ale aj vizuálna stránka autorových prác. Na prvý pohľad veľmi estetické a až romanticky pôsobiace diela v sebe často ukrývajú vážne témy, ktoré pomyselne zvyšujú umelcove kvality. Svet horolezcov je riskantný a priamo podriadený zákonom prírody. Samotárstvo jedincov a čerpanie inšpirácie z vyľudnených kotlín kontrastuje s veľmi silným putom lezeckého kolektívu, ktorý sa s pokorou, no zároveň odvážne pasuje so silou a nepredvídanosťou horského prostredia, zbaveného akýchkoľvek politických vplyvov. Papčo zdôrazňuje a vyzdvihuje reálnu skúsenosť s krajinou a formou fyzických objektov v galerijných priestoroch sa snaží o objavenie a nové definovanie interného sveta.

 

Primárny impulz pre vznik výstavného projektu Všetky dobré veci smerujú k jednému bodu, bola inšpirácia anglickým spisovateľom a filozofom Gilbertom Keith Chestertonom (1874 – 1936), ktorý napísal: „Ale – podľa mňa – všetky dobré veci smerujú k jednému bodu.“ Koncepciu podporila prirodzená gravitácia banálnych predmetov, ktoré sú pevnou súčasťou horolezeckého života. Autora zaujala forma padajúceho trička, ktoré odhodil lezec pri stúpaní nahor. Voľne klesajúce teleso v priestore stráca svoju pôvodnú formu, čím sa abstrahuje a tvorí akúsi metaforu času, zaznamenáva pohyb a definuje smer pádu. Tričko klesajúce smerom nadol takisto upozorňuje na veľmi tenkú líniu, na ktorej lezci často balansujú. Tá ich delí od úspešného zdolania hory a reálnej hrozby tragického konca. Autor pretvára tieto rozpohybované a takmer amorfné predmety na drevené sochy. Podobnou deformáciou mení reálne objekty predstavujúce nové diela z cyklu Všetky dobré veci… (spacák, tričko, nohavice či vetrovka). Nezaujíma ho reálny predobraz vecí, práve naopak, zdôrazňuje ich možnosť pohybu aj napriek statickej pred-dispozície. Komplexná sochárska inštalácia objektov, ktoré sú zachytené v momente, kedy padajú rôznym smerom, vymedzuje a zároveň vytvára abstraktné územie v priestoroch galérie. Zákony prírody vo forme gravitácie negujú domnienku, že sa Papčo vzdáva línie, v ktorej krajina tvorila inšpiračný základ.

Michal Stolárik