Richard Loskot sa v tejto špecifickej inštalácii zaoberal časom a priestorom, a to konkrétne sledovaním odleskov a lúčov slnka dopadajúcich v priestore Galérie Jelení. Tie sledoval niekoľko dní a následne nahradzoval svetlom diaprojektoru, pričom ale rozbíjal ich pôvodné časové poradie. Snahou bolo narušiť tento uzavretý systém a časový sled prvkom náhody, ktorá by prichádzala zvonku. Aby vytvoril skutočnú náhodu, a nie nepravú náhodu akú používa počítač, vytvoril prepojenie, v ktorom rádio neustálym preladzovaním frekvencií určuje náhodný sled snímkov diaprojektorov. Divák v tomto priestore výsledne stráca prehľad, čas sa mu rôzne mihá a preskakuje, takže dostáva so do podivnej obrazovo-kakofonickej nálady.
