Pořady

Rehabilitačný ústav Baník

Jedno z vrcholných diel Ivana Matušíka, ktoré získalo ohlas aj v zahraničí. Rehabilitačný ústav je jediným architektonickým dielom zo Slovenska, ktoré bolo významným teoretikom Udom Kultermannom, zaradené do výberu svetových architektonických diel 20. storočia a bolo publikovane aj v mnohých zahraničných časopisoch. 

Koncepcia stavby pripomína jedno z architektových prvých diel – nákupné stredisko Slimák v Bratislave.

Stavba je citlivo zasadená v prostredí a nekonkuruje blízkemu romantickému zámku. Ústav sa skladá z kruhovej podnože a štvorpodlažnej lôžkovej časti v tvare výseče z kruhu.
V podnoži sú vstupné priestory, stravovacia časť a prevádzky vodoliečby, ktoré sú prístupné z hlavnej haly a z chodby okolo ústredného kruhového átria. Na ďalších štyroch poschodiach sú dvojlôžkové izby s kapacitou 200 miest. Vnútorná chodba smerom do átria, je zasklená kopilitom jedným z typických materiálov používaných v povojnovej architektúre na Slovensku. Vonkajší výraz stavby tvorí podnož obložená tmavým keramickým obkladom a prefabrikované konkávne prvky balkónových zábradlí jednotlivých izieb, ktorých pravideľná štruktúra pripomína kanelúru dórskeho stĺpa.

Tvarová jasnosť a geometrická ornamentálnosť ústavu preukazuje blízkosť Matušíkovej koncepcie so súdobým svetovým moderným hnutím a preukazuje zároveň typický rukopis svojho autora, ktorý možno čítať na jeho viacerých dielach.

Peter Szalay

Autor: Ing. arch.I. Matušík
projekt: 1967 – 1968
realizácia: 1970 – 1975

umělciIvan Matušík
místoBojnice
tagy
účinkujícíElizabet Lančaričová, Emília Sureková
kameraMira Gáberová, Ivan Svoboda
zvukIvan Svoboda
střihMira Gáberová, Ivan Svoboda
interviewBarbara Zavarská, Aleš Šedivec
překladEva Maršíková
kategoriePořady
publikováno5. 4. 2013
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Rehabilitačný ústav Baník
Výstava Luhovaného Vincenta si v letošním roce kladla za cíl podívat se na lázně z hlediska uměleckých realizací ve veřejném prostoru. Ty pro každé město často znamenají nedotknutelné pozůstatky minulých dob, režimů a idejí, ale také ilustrují současný vkus a společenskou poptávku. Festivalové téma Bez nánosu reflektovali kurátoři prostřednictvím site-specific uměleckých děl a instalací, ale také performancí a neočekávaných situací. Tři komentované procházky výstavou v rámci festivalu zároveň nabídly dostatek prostoru pro teoretické zhodnocení a plodnou debatu s návštěvníky.