Katarína morháčová predstavuje kresby, ktoré sú nepodarenými “zvyškami” z prípravy na výstavu o dokonalosti. Tieto kresby umiestňuje na špecifické miesta galérie, a ukrýva ich pred divákmi, ktorý ich následne musia v priestore objavovať a nachádzať tak ich vzťah k miestu samotnému.
