Praktická dizertačná práca Miroslava Kohúta predstavuje súbor delegovaných objektov a videoperformancií, ktoré majú povahu lexií (reprezentujúcu individuálnu mytológiu autora) tak, ako ich poznáme z teórie hypertextu. Autor skúma možnosti rozšírenej sochy s dôrazom na postmediálnu estetiku, kde sa videoperformancia stáva nástrojom procesovania objektu. Videoperformancia je realizovaná formou intervencie do verejného prostredia vstúpením do sociálneho tela alebo ako laboratórna procedúra.
