Reportáže

Novodobý Romantizmus

Výstavný projekt Novodobý romantizmus s podtitulom Príroda a krajina, nostalgický pátos a utopický idealizmus ako princípy v tvorbe nastupujúcej generácie sa zameriava na poukázanie analogických znakov v súčasnom slovenskom vizuálnom umení a v umení obdobia romantizmu. Paralely medzi aktuálnym umeleckým prejavom a romantickým hnutím konca 18. A prvej polovice 19. Storočia expozícia demonštruje prostredníctvom tematickej škály diel, ich kompozičnej skladby I celkovej atmosféry. Spätosť s romantizmom sa taktiež zdôrazňuje aj skrz samotných zvolených umelcov, ktorých životné postoje a zamýšľanie sú častokrát protichodné s väčšinou spoločnosti. Sledovaním konkrétneho fenoménu v tvorbe konkrétnej generácie má výstava za cieľ upriamiť pozornosť na novú tendenciu v súčasnom umení, a tým prispieť k jeho teoretickému diskurzu.

umělciZuzana Pustaiová, Marek Burcl, Petra Vojteková, Miroslava Kučišová, Dominik Hlinka, Juraj Starovecký, Juraj Toman, András Cséfalvay, Erik Sikora, Soňa Patúcová
kurátorMária Janušová
místoGMB – Pálffyho palác
tagy
účinkujícíMária Janušová
kameraPeter Barényi
zvukPeter Barényi
střihPeter Barényi
interviewPeter Barényi
překladPalo Fabuš
kategorieReportáže
publikováno28. 9. 2015
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Novodobý Romantizmus
Havránkův teoretický zájem není – jak je patrné také z programu organizace tranzit – úzce zahleděn do autonomní pozice vizuálního umění, ale vždy reflektuje jeho širší globální a politický kontext.
Od roku 2009 je členkou kolektívu A. M. 180., ktorý stojí za dnes už kultovným festivalom súčasnej hudby Creepy Teepee, odohrávajúci sa každoročne v stredovekých kulisách Kutnej Hory. Podobne ako samotný festival nie je prehliadkou monolitných hudobných projektov, ale aj miestom pre performance a vizuálne umenie, tak i galéria A.M.180, kde Timková pôsobí ako spolukurátorka, je miestom hybridných kultúrnych aktivít.
Kolem Sráče Sama a Galerie Sam83 vznikl a funguje prostor pro kritické a otevřené myšlení, který pokrývá množství aktivit. Jak tento prostor vznikal, co dnes znamená a co jej vyplňuje, zjišťuji v prvním dílu NOZ.
Film zachycuje dům Čestmíra Sušky a Nadi Rawové, v němž se v červenci 1980 odehrálo jedno z prvních neoficiálních sympozií 80. let, na něž brzy navázala další (Netvořice 81, Mutějovice 83 ad.), a které vyústily v sérii Konfrontací (1984–1987), výstav nejmladší generace výtvarných umělců.
Současné kurátorství se proměnilo. Od snahy budovat si odstup a chránit vyváženou reflexivní pozici se dostalo spíše k rovině empatie, spolupráce a snahy o dehierarchizování. Jistě tomu tak není vždy – ale právě Adamcova praxe je dobrým příkladem toho, jak pokus o naplňování tohoto způsobu kurátorování nese plody.