Reportáže

Stupeň spochybnenia

Výstavný projekt Stupeň spochybnenia pre Nitriansku galériu je koncipovaný vzhľadom k špecifikám samotného výstavného priestoru. Galéria mladých zahŕňa aj výstavne náročný priestor schodiska, ktorý sa v intenciách daného projektu stáva kľúčovým prvkom, výzvou k osvojeniu, interpretovaniu a evokovaniu základných priestorových vlastností.
Motivačným a inšpiračným východiskom výstavy je myšlienka topo-analytického vnímania, odkrývanie významu miesta nielen v súvislosti s vizuálnym prostredím, ale jeho celostného prežívania vo vzťahu k telesnému pohybu. Základnou témou je fenomenológia architektúry či architektonická „krehkosť“ – t. j. dištancia medzi jednoznačnou štruktúrou architektúry a jej subjektívnym zažívaním.
K výstave boli vyzvaní dvaja výtvarníci: Lucie Mičíková (1986) a Juraj Gábor (1985), pre ich trvalý záujem o priestorové vzťahy a telesný rozmer zážitku, ktoré často transformujú do rozmanitých mediálnych výstupov: kresba, performance, site-specific inštalácia či video. Lucie Mičíková vo svojej tvorbe často pracuje s architektonickými princípmi, ktoré prenáša do komornejších, krehkejších foriem kresby či inštalácie. Jej spontánnosť a hravá improvizácia s asamblážovaným materiálom je vyvážená časozberným, sústredeným princípom tvorby Juraja Gábora, v poslednom období vychádza najmä z analytickej kresby a skúma jej možné prenesenie do priestorových vzťahov. Kontradikcia metodiky práce oboch výtvarníkov je vybraná zámerne ako spôsob komplexnejšieho skúmania možností vizuálneho komentovania architektonických prepozícií priestoru.

umělciLucie Mičíková, Juraj Gábor
kurátorJán Kralovič
místoNitrianska galéria
tagy
účinkujícíJán Kralovič
kameraMartina Kopecká
zvukMartina Kopecká
střihMartina Kopecká
interviewMartina Kopecká
překladMichaela Wickleinová
kategorieReportáže
publikováno19. 8. 2014
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Stupeň spochybnenia
Jan Freiberg pracoval v Galerii Klatovy/Klenová jako kurátor a fotograf. Po vynuceném odchodu všech odborných pracovníků našel budoucnost na hřbitově Malsička ve Volyni a zřídil tu v roce 2010 v bývalé smuteční síni Galerii Na shledanou. Maloměsto, hřbitov a smrt podmiňují její existenci a vytváří základní rámec pro špičkové české umělce. Smyslem galerie je upozornit skrz umění na smrt jako živou součást života.
Název Galerie 207 je veskrze prozaický – odkazuje k číslu místnosti na VŠUP, kde se galerie pět let nacházela (od října 2013 se přemístila do místnosti 405, název však zůstal stejný). Za stejnými dveřmi najdeme Ateliér intermediální konfrontace.