Tomáš Knoflíček

místo Ostrava
tagy Anglické titulky hudba kurátorství veřejný prostor
režie Nikola Brabcová
ůčinkující Tomáš Knoflíček
kamera Nikola Brabcová, Janek Rous
zvuk Nikola Brabcová
střih Nikola Brabcová
interview Barbora Švehláková, Tereza Jindrová
překlad Zuzana Rousová
playlisty Kurátorské profily
kategorie Profily
publikováno 18. 1. 2022
délka 0:30:42
jazyk Česky / English
embed link icon

Tomáš Knoflíček je síce vyštudovaný, aktívne pôsobiaci historik umenia zameraný na stredoveké umenie a pedagóg na Fakulte umenia na Ostravskej univerzite, ale zároveň sa pohybuje v širokom poli kultúrnych aktivít čoby kurátor súčasného umenia a hudobník.
Do centra jeho záujmu spadá predovšetkým spoločenská rola umenia, hlavne jeho komunikačný potenciál vo verejnom priestore. Vo svojej kurátorskej práci teda kladie dôraz na predpoklady lokálne špecifických podmienok, ktoré môžeme vysledovať hlavne v jeho pôsobení v prostredí Ostravy. Príkladom môže byť galéria Lauby, ktorá bola súčasťou ostravského múzea a niekdajšiej radnice. Mreža, ktorá v súčasnej dobe nezohráva žiadnu očividnú funkciu bola pretvorenána na miesto pre súčasné umenie. Alebo spomeňme na výstavné aktivity Galerie Dukla (od 2018), ktorá sa nachádza v bývalej pasáži kina a je súčasťou urbanistického celku Poruba. Stretáva sa tu prostredie špecifického prostredia architektúry socialistického realizmu a aktuálne tendencie súčasného umenia. V roku 2011 tiež inicoval založenie festivalu Kukačka, ktorý sa odohráva každoročne v ostravských uliciach s rôznym tématickým zameraním. Podobne ako má vo zvyku samotný vták kukačka, sa festival snaží prepašovať prezentáciu rozličných foriem súčasného umenia do negalerijného, bežne žitého priestoru mesta.

V roku 2017 kurátoroval spolu so svojím častým spolupracovníkom Liborom Novotným festival Sochy v ulicích – Brno Art Open 2017 so zastrešujúcim názvom Báseň a pravda (Dichtung und Wahrheit), odkazujúci na vzťah poetického a vedeckého myslenia vo filozofickom diele J. W. Goetheho. Ich cieľom bolo prehodnotenie schopnosti umenia manipulovať s konceptom pravdy a zároveň v sebe zahrnutej rozporuplnosti, predovšetkým v súvislosti so súčasne narastajúcim vplyvom post-pravdy. Citlivá práca s miestnym kontextom sa prejavila tiež na výstave Ve znamení břevna a růží, ktorú spolukurátoroval s Liborom Novotným v roku 2015 v Entrance Gallery na Břevnove. Projekt bol založený v návaznosti na históriu benediktínskeho kláštora na prelínajúcej symbolike ordinérnych a sakrálnych predmetov, ktoré mali poukazovať na vzájomné odcudzenie kresťanského a moderného umenia v post-sekulárnej spoločnosti.

Otázku prírodných procesov na pozadí antropocénu reflektoval v rámci festivalu m3 – Umění v prostoru (2019), ktorý niesol názov Biotop. Problematický vzťah pragmatického a racionalistického prístupu človeka ku prírodnému prostrediu sa však neodohrávala na pozadí jasne artikulovaného ekologického aktivizmu, ale skôr šlo o snahu o reflexiu štrukturálnych princípov prítomných v prírode v kontexte umeleckých prístupov. Viac kritický osteň sa objavil na tohtoročnej kolektívnej výstave s názvom Kolik země člověk potřebuje v pardubickej galérii GAMPA, ktorej názov je priamo vypožičaný z Tolstojovej poviedky popisujúcej nenásytnú túžbu hlavného hrdiny uzurpovať si pre seba čo najväčšiu časť možnej pôdy. Projekt tak odráža kritiku modernistického étosu zameraného na racionalitu, industrializáciu v mene pokroku, ktorý sa neukazuje nič viac ako kolektívny mýtus, uskutočňovaný na úkor enviromentálneho kolapsu.

Okrem spomínaných kurátorských aktivít Knoflíček pôsobil v ranných nultých rokoch ako spevák a gitarista v alternativnej/indie pop skupine Miou Miou, z ktorej následne presedlal k japanofilnému experimentálne-ambientnému projektu Gurun Gurun. Počas jarnej karantény tohoto roku vydal na slovenskom labeli LOM vlastný debutový album Vaguely Delimited Targets, v ktorom sa striedajú akustické nástroje, ako bol napríklad v stredoveku obľúbený nástroj psaltérium spolu s rôznymi plochami glitchov či ambientných štruktúr.

Tina Poliačková

související s
Tomáš Knoflíček

Poetika identit

V poetice identit je důležité vracet se do určitého bodu nula, který je zároveň bodem zlomu. Mé Já se láme přes určitá omezení a neustále bojuje proti sobě samému. Vždy se nachází v procesu stávání se a tento proces vždy provází určitá rozpolcenost. Jsem nikým a zároveň jsem všemi. Patřím k anywheres, k těm co jsou doma všude a zároveň nikde. Nevím, jestli proto být smutný.
0:25:52

Jakub Adamec

Současné kurátorství se proměnilo. Od snahy budovat si odstup a chránit vyváženou reflexivní pozici se dostalo spíše k rovině empatie, spolupráce a snahy o dehierarchizování. Jistě tomu tak není vždy – ale právě Adamcova praxe je dobrým příkladem toho, jak pokus o naplňování tohoto způsobu kurátorování nese plody.

Umění pro Prahu / Praha pro umění

Co dnes znamená umění ve veřejném prostoru? Jaké ideje dnešní společnost požaduje a jaké naopak potřebuje? Jaká je u nás tradice nakládání s veřejným prostorem?
0:25:52

Jakub Adamec

Současné kurátorství se proměnilo. Od snahy budovat si odstup a chránit vyváženou reflexivní pozici se dostalo spíše k rovině empatie, spolupráce a snahy o dehierarchizování. Jistě tomu tak není vždy – ale právě Adamcova praxe je dobrým příkladem toho, jak pokus o naplňování tohoto způsobu kurátorování nese plody.

Absence ve Videoarchivu 1 (kolekce VVP AVU) - Neoliberální stachanovci

Pro první díl pořadu pozvala Artyčok.TV socioložku, vysokoškolskou pedagožku a mediální teoretičku Irenu Reifovou. Ta nabídla z perspektivy svého výzkumného zaměření pohled na vztah audiovizuální umělecké produkce a sociální kritiky převládajících mocenských poměrů ve společnosti.