Tomáš Knoflíček

instituce Ostrava
tagy kurátorství hudba Anglické titulky veřejný prostor
režie Nikola Brabcová
ůčinkující Tomáš Knoflíček
kamera Nikola Brabcová, Janek Rous
zvuk Nikola Brabcová
střih Nikola Brabcová
interview Barbora Švehláková, Tereza Jindrová
překlad Zuzana Rousová
playlisty Kurátorské profily
kategorie Profily
publikováno 18. 1. 2022
délka 0:30:42
jazyk Česky / English
embed

Tomáš Knoflíček je síce vyštudovaný, aktívne pôsobiaci historik umenia zameraný na stredoveké umenie a pedagóg na Fakulte umenia na Ostravskej univerzite, ale zároveň sa pohybuje v širokom poli kultúrnych aktivít čoby kurátor súčasného umenia a hudobník.
Do centra jeho záujmu spadá predovšetkým spoločenská rola umenia, hlavne jeho komunikačný potenciál vo verejnom priestore. Vo svojej kurátorskej práci teda kladie dôraz na predpoklady lokálne špecifických podmienok, ktoré môžeme vysledovať hlavne v jeho pôsobení v prostredí Ostravy. Príkladom môže byť galéria Lauby, ktorá bola súčasťou ostravského múzea a niekdajšiej radnice. Mreža, ktorá v súčasnej dobe nezohráva žiadnu očividnú funkciu bola pretvorenána na miesto pre súčasné umenie. Alebo spomeňme na výstavné aktivity Galerie Dukla (od 2018), ktorá sa nachádza v bývalej pasáži kina a je súčasťou urbanistického celku Poruba. Stretáva sa tu prostredie špecifického prostredia architektúry socialistického realizmu a aktuálne tendencie súčasného umenia. V roku 2011 tiež inicoval založenie festivalu Kukačka, ktorý sa odohráva každoročne v ostravských uliciach s rôznym tématickým zameraním. Podobne ako má vo zvyku samotný vták kukačka, sa festival snaží prepašovať prezentáciu rozličných foriem súčasného umenia do negalerijného, bežne žitého priestoru mesta.

V roku 2017 kurátoroval spolu so svojím častým spolupracovníkom Liborom Novotným festival Sochy v ulicích – Brno Art Open 2017 so zastrešujúcim názvom Báseň a pravda (Dichtung und Wahrheit), odkazujúci na vzťah poetického a vedeckého myslenia vo filozofickom diele J. W. Goetheho. Ich cieľom bolo prehodnotenie schopnosti umenia manipulovať s konceptom pravdy a zároveň v sebe zahrnutej rozporuplnosti, predovšetkým v súvislosti so súčasne narastajúcim vplyvom post-pravdy. Citlivá práca s miestnym kontextom sa prejavila tiež na výstave Ve znamení břevna a růží, ktorú spolukurátoroval s Liborom Novotným v roku 2015 v Entrance Gallery na Břevnove. Projekt bol založený v návaznosti na históriu benediktínskeho kláštora na prelínajúcej symbolike ordinérnych a sakrálnych predmetov, ktoré mali poukazovať na vzájomné odcudzenie kresťanského a moderného umenia v post-sekulárnej spoločnosti.

Otázku prírodných procesov na pozadí antropocénu reflektoval v rámci festivalu m3 – Umění v prostoru (2019), ktorý niesol názov Biotop. Problematický vzťah pragmatického a racionalistického prístupu človeka ku prírodnému prostrediu sa však neodohrávala na pozadí jasne artikulovaného ekologického aktivizmu, ale skôr šlo o snahu o reflexiu štrukturálnych princípov prítomných v prírode v kontexte umeleckých prístupov. Viac kritický osteň sa objavil na tohtoročnej kolektívnej výstave s názvom Kolik země člověk potřebuje v pardubickej galérii GAMPA, ktorej názov je priamo vypožičaný z Tolstojovej poviedky popisujúcej nenásytnú túžbu hlavného hrdiny uzurpovať si pre seba čo najväčšiu časť možnej pôdy. Projekt tak odráža kritiku modernistického étosu zameraného na racionalitu, industrializáciu v mene pokroku, ktorý sa neukazuje nič viac ako kolektívny mýtus, uskutočňovaný na úkor enviromentálneho kolapsu.

Okrem spomínaných kurátorských aktivít Knoflíček pôsobil v ranných nultých rokoch ako spevák a gitarista v alternativnej/indie pop skupine Miou Miou, z ktorej následne presedlal k japanofilnému experimentálne-ambientnému projektu Gurun Gurun. Počas jarnej karantény tohoto roku vydal na slovenskom labeli LOM vlastný debutový album Vaguely Delimited Targets, v ktorom sa striedajú akustické nástroje, ako bol napríklad v stredoveku obľúbený nástroj psaltérium spolu s rôznymi plochami glitchov či ambientných štruktúr.

Tina Poliačková

související s
Tomáš Knoflíček

0:25:52

Jakub Adamec

Současné kurátorství se proměnilo. Od snahy budovat si odstup a chránit vyváženou reflexivní pozici se dostalo spíše k rovině empatie, spolupráce a snahy o dehierarchizování. Jistě tomu tak není vždy – ale právě Adamcova praxe je dobrým příkladem toho, jak pokus o naplňování tohoto způsobu kurátorování nese plody.
0:29:28

Display - Sdružení pro výzkum a kolektivní praxi

Jak zařídit, aby každý a každá mohli mít své místo, kde mohou svobodně říci, co cítí, co zažívají a co si přejí? Může to zatím znít jako fikce, jako obrázek z utopické kulturní civilizace. Ale dá se říct, že taková výstavní instituce zároveň neexistuje a zároveň existuje.
0:36:48

Galerie Kurzor

Galéria Kurzor je projekt spravovaný Centrom pro současné umění Praha, ktorý sídli priestore bývalej pekárne v pražských Holešoviaciach. Každoročne dáva vybranému kurátorovi či kurátorke priestor a produkčné, finančné a inštitucionálne zázemie pre uskutočnenie celoročného dramaturgického plánu v podobe výstav, doprovodných programov a publikacií.

Chalupecký ve světě

Jaký je smysl umění? Mění se tento smysl, překračujeme-li hranice států a politických systémů? A co se stane, jestliže umění překročí hranice svých vlastních definic?
Na tyto i další otázky se pokusilo hledat odpovědi mezinárodní on-line sympozium s názvem Chalupecký ve světě, které zorganizovala Společnost Jindřicha Chalupeckého.
0:17:55

Nik Timková

Od roku 2009 je členkou kolektívu A. M. 180., ktorý stojí za dnes už kultovným festivalom súčasnej hudby Creepy Teepee, odohrávajúci sa každoročne v stredovekých kulisách Kutnej Hory. Podobne ako samotný festival nie je prehliadkou monolitných hudobných projektov, ale aj miestom pre performance a vizuálne umenie, tak i galéria A.M.180, kde Timková pôsobí ako spolukurátorka, je miestom hybridných kultúrnych aktivít.