Přednášky

How We Talk About East-European Art?

Prediskutovanie základných téz autonómnej a medziodborovej oblasti výskumu akou je história výstav a vystavovania bude náplňou podujatia, ktoré organizuje tranzit.sk.

Prednáška Lucy Steeds, vedúcej výskumnej pracovníčky v Afterall pri Central Saint Martins, University of the Arts London, predstaví doterajšiu prácu tohto výskumného centra v oblasti histórie výstav ako aj publikácie z edície Afterall’s Exhibition Histories, pričom sa pokúsi o kritické zhodnotenie ich prínosu pre túto oblasť výskumu. Vo svojej prednáške sa pritom zameria na úskalia narábania s medzinárodnými a nadnárodnými naratívmi predstavujúcimi vzhľadom na nedávne dejiny veľkú výzvu. Pokúsi sa tiež zhrnúť a zároveň načrtnúť možné spôsoby uvažovania o „východoeurópskom“ umení, teda to, ako sa o ňom uvažovalo doteraz a ako by to bolo možné inak.

Jelena Vesić sa vo svojej prednáške nazvanej Vytrvalosť nezávislej kultúry na východe a vnútorné rozpory súčasnej nezávislosti zameria na predstavenie a analýzu súčasných interpretácií pojmov „nezávislosť“ a „spontánna organizácia“, ktoré sa často používajú v súvislosti s východoeurópskymi výtvarnými scénami šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Vychádzajúc z kritického čítania tradičných binárnych kategórií, ako je oficiálne umenie kontra alternatívne umenie, predstaví Jelena Vesić historické i súčasné príklady „nezávislosti“ vo vzťahu ku kultúrnym inštitúciám „reálneho socializmu“ ako aj k súčasným globalizovaným postsocialistickým spoločnostiam a spoločnostiam neskorého kapitalizmu.

místoA4 nultý priestor
tagy
účinkujícíMira Keratová, Daniel Grúň, Jelena Vesić, Lucy Steeds, Zsuzsa László, Judit Angel
kameraPeter Barényi
zvukPeter Barényi
střihPeter Barényi
kategoriePřednášky
publikováno31. 7. 2017
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
How We Talk About East-European Art?
Film zachycuje dům Čestmíra Sušky a Nadi Rawové, v němž se v červenci 1980 odehrálo jedno z prvních neoficiálních sympozií 80. let, na něž brzy navázala další (Netvořice 81, Mutějovice 83 ad.), a které vyústily v sérii Konfrontací (1984–1987), výstav nejmladší generace výtvarných umělců.
Havránkův teoretický zájem není – jak je patrné také z programu organizace tranzit – úzce zahleděn do autonomní pozice vizuálního umění, ale vždy reflektuje jeho širší globální a politický kontext.