Reportáže

Oltáre súčasnosti-Súčasné oltáre

Výstava predstavuje pokus o hľadanie prieniku medzi dvoma príbehmi: náboženským kresťanským mýtom a výtvarným umením v období nultých rokov. Výstava je koncipovaná z dvoch častí, ktoré sú medzi sebou voľne previazané.
Prvá časť výstavy vznikla v spolupráci s dvanástimi autormi mladej generácie. Prezentované diela boli vytvorené na podnet zadania kreatívnej úlohy vytvoriť tzv. oltár súčasnosti alebo súčasný oltár. Idea kreovania oltárov je inšpirovaná dielom Stanislava Filka (*1937), ktorý v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia realizoval sériu diel nazvaných ako Oltáre súčasnosti.
Druhá časť sa zameriava na mapovanie výtvarných diel, ktoré vedú dialóg s kresťanským náboženstvom a to prostredníctvom prisvojovania si jej ikonografie, symboliky a náboženských metafor či polemiky o cirkevno-politických vzťahoch. Výtvarné diela vybraných autorov sú usporiadané do štyroch samostatných výstavných celkov: Svätá – svätý – svätí, Ježiš v Disneylande, Iné videnie a Dedičstvo minulosti.

umělciVeronika Rónaiová, Svätopluk Mikyta, Ivana Sláviková, Matúš Lányi, Mira Gáberová, Anton Čierny, Maroš Rovňák, Eva Filová, Stano Masár, Ivan Csudai, Ján Vasilko, Oto Hudec, Andrea Čepiššáková, Mária Čorejová, Marcel Mališ, Eva Mikulášová, Anabela Sládek, Peter Barényi, Jarmila Mitríková, Matej Rosmány, Marko Blažo, Erik Šille, Martin Rusina, Jozef Šramka, Dávid Demjanovič, Peter Rónai, Ľubo Stacho, Dagmar Mavrevová, Miloš Kopták, Jozef Poník, Dorota Sadovská, Radko Mačuha, Mira Podmanická, Magdaléna Kuchtová
kurátorLucia Miklošková
místoTurčianská galéria
tagy
účinkujícíLucia Miklošková
kameraMatej Opálený
zvukMatej Opálený
střihJana Kapelová
interviewMatej Opálený
překladMichaela Wickleinová
kategorieReportáže
publikováno30. 5. 2014
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Oltáre súčasnosti-Súčasné oltáre
Série pěti videí, která se zabývají tématy blízkosti a vzdálenosti, jsou zaměřeny na nesrovnalosti mezi lidmi, kteří na nás mají největší vliv: naši otcové si myslí, že rozluštili Záhadu jménem Žena, babičky, které ztělesňují fyzický úpadek ženy, a ženy, jako je Simone Weilová, které obdivujeme, ale kterým, na rozdíl od mužů, nebylo dovoleno prostě být.