Diela Kataríny Poliačikovej sa po formálnej stránke môžu javiť ako abstraktné, no ich význam je vždy ukotvený v každodennej (nielen) umeleckej realite dnešnej doby. Využitie vlastných, často až intímnych zdrojov dodává dielam významovú pluralitu. Súhra medzi zdanlivo abstraktným svetom umenia a každodennou realitou vedie diváka k odkrývaniu nových myšlienkových horizontov. Abstraktná poloha vystavených diel Poliačikovej, je na výstave podporená dielom českého konceptuálneho umelca Jiřího Thýna, hosťa výstavy.

 

umělciKatarína Poliačiková, Jiří Thýn
kurátorMarkéta Stará
místoOpen gallery
tagy
účinkujícíKatarína Poliačiková
kameraPeter Barényi
zvukPeter Barényi
střihPeter Barényi
interviewPeter Barényi
překladTereza Stejskalová
publikováno29. 10. 2011
jazykČesky / English
embedlink icon
arrow down
související
Teleidoskop
Dočasná autonomní zóna. Lol. Ale i tak… Napodobením gest objektů a věcí, které již v prostoru galerie jsou, zpomalením, zastavením, ustrnutím, usednutím, spočinutím, těmito úkony se můžeme vyndat z trajektorií, na kterých jsme se ráno ocitli, na chvíli se zbavit toho, čím jsme se již stali, abychom se mohli ztratit v přemýšlení o tom, čím bychom mohli být.